Život čaká na mňa, ja čakám na život
17. 1. 2008
Život čaká na nás, my čakáme na život
Na svete je vyše šesť miliárd ľudí a nemôžem na nich myslieť inak, než ako na šesť miliárd úplne odlišných ľudí. Neverím, že existujú dvaja ľudia s rovnakým životom. Každého človeka stretávajú iné veci, žije vo svojom vlastnom prostredí a má svojskú povahu. To mu zaisťuje jedinečný príbeh, písaný špeciálne pre neho.
Častokrát sa mi stáva, že keď stretnem na ulici nejakú utrápenu ženu, začnem rozmýšľať, čo sa jej asi stalo, aký je jej osud, a čo je tu na svete pripravené pre mňa. Ľudia si ale určité veci musia zaslúžiť. Čo teda chcem? A čo pre to musím urobiť?
Sedemnásťročný človek už začína vážne rozmýšľať nad svojou budúcnosťou. Skutočný život je príliš blízko, desíme sa ho, je to pre nás takmer neznámy svet. Svet plný krásy, šťastia, bolesti, smútku, nového života a smrti. My si v ňom musíme nájsť svoje miesto. Dá sa ho vôbec nebáť?
Rozdielnosti v ľudských srdciach vytvárajú rôzne ciele. Niektorí chcú byť šťastní. Nech to stojí čokoľvek. Ďalší chcú mať rodinu, manžela či manželku a kopec detí. Niektorí túžia po bohatstve a sláve. Katiére. Dome, aute. Navštevovaní cudzích krajín. Potom poznáme ľudí, ktorí študujú do smrti - vedci. Majú radi nové veci a výskum. Je to forma šťastia, ktorú by nevymenili za nič na tomto svete. Niekto je ekológ, záchranca veľrýb, a za myšlienku triedenia odpadu je ochotný vypísať petíciu alebo ísť protestovať do dažďa a zimy. Alebo sú ľudia, ktorých napĺňa zachraňovanie života. Doktori majú radi zodpovednosť a záchrana ľudí je pre nich na najvyššom stupienku v neviditeľnom rebríčku, ktorý každý z nás v sebe nosí.
Môj rebríček je.... asi trošku zapletený. Na to som prišla, keď som chcela vedieť, čo je na prvých miestach a zistila som, že som zmätená, a že neviem čo čakám od života.
Podvedome cítim, čo je asi na prvej priečke - bude to láska. Svoju budúcnosť si nechcem predstaviť bez nej. Život bez lásky, vzťahu, citu pre mňa nemá význam, taký život sa určite neoplatí žiť.
V svojom živote by som rada mala priateľov. I keď je často ťažké ich získať. Keď ste bezohľadní, nemáte priateľov. Keď ste dobrí, poctiví, ľudia vás využívajú - a zas to nie sú skutoční priatelia. Možno sa však nájde niekto, komu nebude prekážať, že ste takí akí ste. Naopak, bude vás obdivovať a podporovať. Nebude mu vadiť, že často plačete, alebo meníte nálady. Bude vedieť, že ste citliví a plač je len vaša posledná možnosť na zachovanie si vlastného života.
Chcela by som prácu, ktorú by som mala rada. Toto je najväčší problém, ktorý momentálne mám. Závidím ľudom, ktorí už od šiestej triedy základnej školy vedia, po čom túžia, a čo by chceli dať životu. Dobrého právnika, inžiniera, učiteľa. Ja to zatiaľ neviem. Ako prechádzajú roky, čakám na myšlienku, jednoduchý nápad. A bojím sa, že ked o chvíľu nadíde čas definitívne sa rozhodnuť, ostanem stáť s otvorenými ústami a všetko dobré, správne a jedinečné zo života mi ujde. Nechcem tak dopadnúť.
Nechcem byť právnik ani doktor, ekonóm ani ekológ. Nechcem ťažko fyzicky pracovať, no pri vedeckej výskumnej práci by som sa nudila.
Tak čo? Čo mám vo svete robiť? Čo mám od života chcieť? Ako sa mám zaradiť? Nie je to také jednoduché.
A pritom nechcem nič komplikované. Stačil by nápad. Potom trošku lásky. Neplánujem životu ubližovať. Nemienim, ako bez srdca, rozhadzovať všade naokolo odpadky. Neplánujem sa ísť opíjať každý tretí deň. Netúžim po porušovaní zákonov, ani po ubližovaní ľuďom, ktorých poznám či nepoznám. Budem dobrá, budem sa v živote snažiť a ak by som urobila čo i len jedného človeka šťastným, bol by to dobrý život.
Dúfam, že to stačí. Dúfam, že sa trošku šťastia ujde aj mne. Dúfam,...
Častokrát sa mi stáva, že keď stretnem na ulici nejakú utrápenu ženu, začnem rozmýšľať, čo sa jej asi stalo, aký je jej osud, a čo je tu na svete pripravené pre mňa. Ľudia si ale určité veci musia zaslúžiť. Čo teda chcem? A čo pre to musím urobiť?
Sedemnásťročný človek už začína vážne rozmýšľať nad svojou budúcnosťou. Skutočný život je príliš blízko, desíme sa ho, je to pre nás takmer neznámy svet. Svet plný krásy, šťastia, bolesti, smútku, nového života a smrti. My si v ňom musíme nájsť svoje miesto. Dá sa ho vôbec nebáť?
Rozdielnosti v ľudských srdciach vytvárajú rôzne ciele. Niektorí chcú byť šťastní. Nech to stojí čokoľvek. Ďalší chcú mať rodinu, manžela či manželku a kopec detí. Niektorí túžia po bohatstve a sláve. Katiére. Dome, aute. Navštevovaní cudzích krajín. Potom poznáme ľudí, ktorí študujú do smrti - vedci. Majú radi nové veci a výskum. Je to forma šťastia, ktorú by nevymenili za nič na tomto svete. Niekto je ekológ, záchranca veľrýb, a za myšlienku triedenia odpadu je ochotný vypísať petíciu alebo ísť protestovať do dažďa a zimy. Alebo sú ľudia, ktorých napĺňa zachraňovanie života. Doktori majú radi zodpovednosť a záchrana ľudí je pre nich na najvyššom stupienku v neviditeľnom rebríčku, ktorý každý z nás v sebe nosí.
Môj rebríček je.... asi trošku zapletený. Na to som prišla, keď som chcela vedieť, čo je na prvých miestach a zistila som, že som zmätená, a že neviem čo čakám od života.
Podvedome cítim, čo je asi na prvej priečke - bude to láska. Svoju budúcnosť si nechcem predstaviť bez nej. Život bez lásky, vzťahu, citu pre mňa nemá význam, taký život sa určite neoplatí žiť.
V svojom živote by som rada mala priateľov. I keď je často ťažké ich získať. Keď ste bezohľadní, nemáte priateľov. Keď ste dobrí, poctiví, ľudia vás využívajú - a zas to nie sú skutoční priatelia. Možno sa však nájde niekto, komu nebude prekážať, že ste takí akí ste. Naopak, bude vás obdivovať a podporovať. Nebude mu vadiť, že často plačete, alebo meníte nálady. Bude vedieť, že ste citliví a plač je len vaša posledná možnosť na zachovanie si vlastného života.
Chcela by som prácu, ktorú by som mala rada. Toto je najväčší problém, ktorý momentálne mám. Závidím ľudom, ktorí už od šiestej triedy základnej školy vedia, po čom túžia, a čo by chceli dať životu. Dobrého právnika, inžiniera, učiteľa. Ja to zatiaľ neviem. Ako prechádzajú roky, čakám na myšlienku, jednoduchý nápad. A bojím sa, že ked o chvíľu nadíde čas definitívne sa rozhodnuť, ostanem stáť s otvorenými ústami a všetko dobré, správne a jedinečné zo života mi ujde. Nechcem tak dopadnúť.
Nechcem byť právnik ani doktor, ekonóm ani ekológ. Nechcem ťažko fyzicky pracovať, no pri vedeckej výskumnej práci by som sa nudila.
Tak čo? Čo mám vo svete robiť? Čo mám od života chcieť? Ako sa mám zaradiť? Nie je to také jednoduché.
A pritom nechcem nič komplikované. Stačil by nápad. Potom trošku lásky. Neplánujem životu ubližovať. Nemienim, ako bez srdca, rozhadzovať všade naokolo odpadky. Neplánujem sa ísť opíjať každý tretí deň. Netúžim po porušovaní zákonov, ani po ubližovaní ľuďom, ktorých poznám či nepoznám. Budem dobrá, budem sa v živote snažiť a ak by som urobila čo i len jedného človeka šťastným, bol by to dobrý život.
Dúfam, že to stačí. Dúfam, že sa trošku šťastia ujde aj mne. Dúfam,...
Komentáře
Přehled komentářů
Tato zpráva je zde zveřejněna pomocí programu XRumer + XEvil 4.0
XEvil 4.0 je revoluční aplikace, která může obejít téměř veškerou ochranu proti botnetu.
Captcha Rozpoznávání Google (ReCaptcha-1, ReCaptcha-2), Facebook, Yandex, VKontakte, Captcha Com a více než 8,4 milionu dalších typů!
Četl jste to - to znamená, že to funguje! ;)
Podrobnosti na oficiálních stránkách XEvil.Net, je bezplatná demo verze.
XEvil will crash worldwide internet
(Mashainory, 13. 12. 2017 10:08)